Hrad Likava ...

Ako každý hrad na Slovensku, i Likava bola vystavaná mozoľnatými rukami poddaného ľudu a bola hojne pokropená krvou nespočetných bojovníkov. Tento zámok obletuje mnoho starých povestí, ktoré sa zachovávajú medzi pospolitým ľudom.
Jedna z nich rozpráva, že v ňom býval kedysi mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Chcel ju nasilu vydať za bohatého šľachtica, pána neďalekého hradu. Ženích bol pekný, bohatý, ale mal jednu chybu: bol veľmi bezbožný. Zbožné dievča nelákalo jeho bohatstvo ani krása a odpudzovala ho jeho bezbožnosť. Keď sa dozvedela o otcovom úmysle, dlho do noci plakala vo výklenkoch hradu.

Jej plač začul statočný šuhaj, ktorý sa vracal z roboty domov horou pod hradom. Pýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko rozpovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí ju, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol dievča a ono, keď videlo hrad03.jpg (44288 bytes), aký je statočný i pekný, ponúklo sa mu za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale bola šťastná. Toľko hovorí jedna z mnohých povestí.
Ako hovorí história, Ružomberok a s ním aj Likavu zajal v roku 1397 moravský markgróf Prokop, ktorého vypudil mocou až roku 1399 kráľ Žigmund. Likavu a s ňou aj Ružomberok dáva kráľ Žigmund roku 1406 uhorskému palatínovi Mikulášovi Garovi a Jánovi Garovi, ktorí ju mali v držbe asi do roku 1418. Stávalo sa už v tých časoch, že likavské panstvo začalo  ťarchy Ružomberka, ustálené vo výsadných listinách, neoprávnene zvyšovať. Ružomberčania následne podali hrad04.jpg (35436 bytes) voči kráľovi Žigmundovi žalobu. Kráľ Žigmund v listine zo dňa 27. júna 1429 zakazuje likavskému kastelánovi od mesta vyberať viac zemepanskej pozemkovej dane ako 50 mariek, stanovených výsadnou listinou z roku 1340. Po dlhom čase pokoja nastali pre Likavu a jej panstvo v 15. storočí nepokojné, rušné časy. V septembri roku 1431 vtrhli na Liptov husiti vedení Prokopom Veľkým. Počas nočnej tmy sa lesťou zmocnili Likavy, ktorú vypálili a rozbúrali. Po ich odchode roku 1434 dostal Likavu do majetku Ján Hunyady, ktorý ju dal znova vybudovať. Po ňom sa dostala Likava do moci násilníka Petra Komorovského, kapitána Jiskrovho, ktorý panoval na Likave veľmi kruto. Po ňom ho mal v moci v rokoch 1474 až 1478 kráľ Matej I., ktorý ho roku 1478 daroval svojmu synovi Jánovi Korvínovi, "kniežaťu liptovskému", ale roku 1494 sa ho zmocnili spupní Zápoľovci. Po tragickej smrti kráľahrad05.jpg (38405 bytes) Ľudovíta II., ktorý zahynul na bojišti pri Moháči v auguste roku 1523, nastali v Uhorsku nepokoje. V rokoch 1569-1580 bol pánom Likavy, z priazne kráľa Ferdinanda, chorvátsky veľmož Ján Krušič. Od roku 1580 až do polovice 17. storočia boli vládcom Likavy Illésházovci.
V polovici 17. storočia sa dostala Likava do moci Tökölyho. Za jeho panovania sa likavské panstvo stalo  niekoľko ráz javiskom vojnových udalostí. Tak roku 1670 došiel cisársky generál Heister a začal zámok Likavu obliehať. Zámok bránil Nemessányi s istým Bockom. Keď v zámku v istú noc zbadali, že v Heistorových šancoch niet nikoho, posádka zanechala zámok, ušla a rozišla sa do hôr. Povesť hovorí, že mladý Tököly počas tohoto obliehania ušiel preoblečený v ženských šatách.
hrad07.jpg (39866 bytes) 18. storočie sa v likavskom okolí začalo búrlivo. Ešte sa nezahojili mnohé rany, ktoré ho zastihli v tökölyiovských búrkach, keď počas nasledujúcich nepokojných časoch (už v roku 1703) prichádzali z východného Slovenska správy o novom povstaní, na čele ktorého stál František Rákóczi. Ešte koncom roku 1703 obsadili povstalci Ružomberok a 18. decembra kapitulovala pred nimi i Likava. Rákóczi dal Likavu r. 1707 zrúcať. Vtedy navždy zahynulo toto hniezdo ukrutností. Od tých čias z hrdého panského hniezda trčia už iba rumy, ktoré nám pripomínajú zašlú slávu zemepánov. Táto irónia osudu diktuje doteraz odplatu za storočné utrpenia popáchané na slovenskom ľude.
K hradným múrom Likavy vedie na severnej strane stará hradná cesta. Prvou bránou prídeme do úzkeho podlhovastého dvora, druhou bránou popri mohutnej štvorhrannej veži do druhého dvora, resp. spodného hradu a odtiaľ do gotickorenesančného, pomerne ešte dosť dobre zachovalého horného hradu, pozostávajúceho zo štyroch budov a malého dvora. Opísať likavský hrad by bolo ťažké. Tento zámok treba vidieť. Stačí len raz vyjsť na najvyššiu polohu a krásny pohľad zanechá v človeku nezmazateľné dojmy. Je to skutočná rozprávka, ktorú si môžete prečítať i priamo na území likavského hradu.